Ondráškov príbeh.Pokial si myslíte že nemať peniaze, krásu, lásku,alebo že mať napr.rakovinu je koniec sveta, prečítajte si Ondráškov príbeh. Pokial nejde o život, ide totiž o ho..Rakovina sa dá liečiť. Ondráškova choroba je neliečitelná a umrie...
Ondrášek sa narodil 23.12.2004 ako druhé dieťa k zdravej sestričke. Rozdiel je medzi nimi16 mesiacov. Nechcela som byť dlho na materskej,a tak som sa rozhodla mať deti s malým vekovým rozdielom. Deti som chcela dve, sama som jedináčik a občas som chcela mať súrodenca. To sa nepodarilo tak mi súrodencov suplovali aspoň zvieratá, hlavne psi. Ondrášek sa narodil v termíne, zdravý, všetko bolo ok. V 4 mesiacoch sa pani doktorke zdal troška "nakrivo", tak nám doporučila cvičiť Vojtu a na nohu nasadiť dlažku, vraj je krivá. Pásť koníky, sedieť,vstávať,začal normálne, tak ako je to u iných detí. Len s chodením si dával na čas. Ale sme si hovorili že to má čas, nemal ešte ani dva roky. V 15 mesiacoch začalo Ondrášovi zabiehať lavé očičko, tkz škúliť. V pondelok to začalo,a v piatok už mal okuliarky, tak rýchlo sa to oko pokazilo. Čož ma nezaskočilo, ja sama som nosila okuliare v detstve. Ondrášek začal aj pomali chodiť,síce často padal, divne zalomoval nožičkami, ale hlavu sme si z toho nerobili. Chodili sme k ortopédovi, dostal dlažky na obe nohy aby sa mu narovnali a "vada" sa mu napravila. Okrem iného neprospieval, v dvoch rokoch ho poslali do nemocnice na vyšetrenie kde ležal 10 dní, aby zistili čo mu je. Absolvoval odbery krvi, stolice, všetko v norme.Magnetická rezonancia tiež neukázala nič závažného. V r.2008 začal chodiť do školky, tam kde jeho sestra. Síce velmi nerozprával, za deťmi trocha zaostával, ale stane sa to aj u iných detí. Po troch mesiacoch ale pani riaditelka doporučia Ondráškovi špeciálnu školku, kde by deťom stíhal. Našli sme jednu, kúsok od bydliska. Od septembra 2008 tam začal chodiť. Ale stalo sa že tam prestával chodiť-nevydržal dlho stáť a hlavne sedel na kolienkach a tak sa aj pohyboval. Tak nás vyslali do Motola na diagnostiku. Mysleli sme si že nám zistia príčinu našich problémov,nasadia liečbu alebo budú operovať. V nemocnici Ondráška diagnostikovali 2x- koncom októbra a začiatkom novebra. Čo zistili nám zmenilo životy všetkých v rodine. Diagnóza znela METACHROMATICKÁ LEUKODYSTROFIA. Je to genetického povodu a vobec sme o tejto chorobe netušili,pretože ju nikto z rodiny nikdy nemal, aspoň čo sme s manželom vedeli do prababky kolena. Nastal u nás žial a smútok. Problémi ktoré sa zdali že sú velké a doležité, boli zrazu malé a malicherné.Čo je doležitejšie než zdravie, a hlavne zdravie vlastných detí? Dnes sa viem povzniesť nad malichernosťami dnešného sveta a naučila som sa neriešiť zbytočnosti- hlúpich ludí, závisť, ohováranie...To všetko človeka len oberá o vzácnu energiu a dáva silu luďom ktorý si to nezaslúžia. Motto mojho života je- Ži naplno, akoby mal byť tento deň tvojim dňom posledným. Váž si života, maj rád ludí ktorý si to zaslúžia a ďakuj bohu že si zdraví a nie si závislí na druhých. Pomož tomu, kto to potrebuje pokial je to v tvojich silách.