Nový prírastok do našej smečky. (Aneb ako sme k Anubisovi prišli)
Dňa 4.1.2013 k nám do smečky pribudol ďalší člen, dospelý pes nemeckej dogy Anubis. Kamarátka ma na neho "zákerne" upozornila na FB (facebooku), že sa nachádza v Ústeckom útulku. Našli ho pobehovať po jednej dedine s ešte nejakou fenou. Keď som ho uvidela až mi srdce zamrelo, bol úplný dvojník našej Báry, na dnešnú dobu mal i kupodivu okupírované uši. Hneď ako som mala čas, som sa za ním šla pozrieť do útulku. Prvá myšlienka bola "bože ten je starý". Mal hrozne strhané rysy a smutný obličaj. A to som ho nevidela celého, len prednú časť ako vykukol z búdy. Bol vonku v kotci pri mrazoch až - 8-10, KRÁTKOSRSTÁ NEMECKÁ DOGA!!! Mal síce vestu, ale v tom mraze a permanentom pobyte vonku si to hovorilo o prúšvih. Vzala som si ho na vodítko a vyviedla ho na trávu aby som si ho poriadne prezrela. Mal na lakťoch a kĺboch (na zadku) otlaky, čo svedčilo o tom že musel pobývať na niečom tvrdom. Telo kosť a koža, ocas vylísaný, srsť matná, miestami vypadaná. Hlava samá jazva, čo svedčilo o rvačkách so psami, podla velkosti s nejakým väčším/mi psami. Na oku jazva ako po natrhnutí pri rvačke. Na konečníku velká boule neznámeho povodu. Pazúre na predných nohách dlhé predlhé. Vraj si nechce nechať siahnuť na nohy. Kostru má ale kupodivu pekne stavanú a pevnú, svedčí to o tom že sa niekto o neho od šteniatka dobre staral. Pozrela som sa mu na zuby, podla zažltnutia som ho odhadla na 5, max 7 rokov. Vek som odhadovala aj podla šedín, Bára bude mať 6 rokov a má šedivú celú hlavu, on je šedivý menej, len trocha na pysku. Na packách je tiež čiastočne šedivý, tam dogy šedivejú neskor než na hlave. Mala som len chvíľu čas, tak som ho ešte povodila po dvore, vyskúšala sadni a chodzu pri nohe, ovládal to. Šla som domov s tým že prídem na druhý deň a vezmem ho von. Druhý deň som mu vonku ocvakala pazúre, robil okolo toho tirády a nechcel nohy podržať. Nakoniec som ale prišla na to ako na neho a pazúre som mu po vyše 20min ostrihala. Ostatné tri psy čo máme mám za túto dobu ocvakané všetky :-D Na ďalšie venčenie som si vzala so sebou aj Báru aby som videla ako reaguje na iné psy. Skoro si ju nevšímal, potom vonku sa očuchali a ako keby boli spolu odjakživa, šlapali pekne vedla seba. Vzala som ich na vzdialenejšie pole od útulku, Anubisa samozrejme na stopke, nevedela som aké bude mať privolanie. Čo sme stretávali vonku psy, reagoval na ne kňučaním, asi spomienka na vylágoš ktorý utŕžil a ostali mu po ňom jazvy. Ale nejak agresívne sa neprejavoval. Doma som jeho foto aj video hodila na FB nemecké dogy aj s popisom a prosbou, či by si ho niekto nevzal. Bol aj na dogách v nouzi. Záujem by aj bol ale... buď velká vzdialenosť od Ústí, alebo nemoc rodinného člena ktorý chcel byť pri návšteve, či viac psov v domácnosti. A dni utekali a ako na potvoru bola velká zima. Až mi to srdce trhalo keď som videla na teplomeri - 10C a ja doma v teple s myšlienkou že on je tam vonku...:-( Až zrazu po vyše týždni čo som za ním chodila, k nám prišla na návštevu svokra a začali sme do nej s manželom hustiť nech si ho vezme, že ho dáme do kopy a bude ho mať ona, aký je to chudáčik a je hrozne zúbožený... Ja som nejak podvedome cítila že pes skončí u nás, tak som trocha prehovárala manžela aby sme si ho vzali my. To odmietal, ale že by si ho vzala jeho mama, na to nenamietal nič. Tak sa to takto zišlo keď k nám zrovna prišla na návštevu, ona na to kývla a po obede manžel po neho šiel. Ja som zatial nachystala psy a šla ich čakať von. Koli ostatným psom, nech sa zoznámia vonku. Keď manžel dorazil, Ashon reagoval svojim obvyklím útokom, ale okamžite som ho schladila a vyrazili sme na Mariánsku skalu. Po dvoch hodinkách sme sa vrátili domov kde šiel Anubis hneď do vane. Potom dostal nažrať, zatial diétu lebo mal prújem (aká náhoda že som mu večer pred tým uvarila lavór žrádla s tým že mu to odnesem do útulku :-D ) A mohol v teple odpočívať. Nakoniec to dopadlo tak že sme si ho nechali my :-D Je to pes so zlatým srdcom a ludí miluje nadovšetko, len na psy je opatrnejší a keď na neho nejaký zavrčí, rovno sa bráni. Preto nosí vonku pre istotu košík ale pokial je pes kamarádsky, aj sa s ním pohraje, na rozdiel od Ashona ktorý to bere hlava nehlava (zmetek jeden) Ashon mu doma olizoval tlamu a celkovo sa choval slušne, Anubis ako starší pán trpezlivo čakal až tie malé bostonské pijavice odvolám preč. K zlomu prišlo keď hárala Adélka, tam som zažila čo je to boj o fenu, chvílami som vážne rozmýšlala že Anubisa dám niekomu (vedela som o troch luďoch čo by boli schopný sa o neho postarať), a o ktorých viem že sú spolahlivý a dogy už chovali. (Ale nevyšlo to, ako inak :-D ) Ale prešlo to a je to zase v normále aj keď už nespím na vavrínoch a dávam pozor aby sa niečo znova nezomlelo, predsa len je Ashon prudič a hajzlík. Anubis zo začiatku keď sme šli venčiť reagoval kňučaním, hlavne v lese a mal tendencie prekúsavať vodítko keď bol na ňom zapnutý, vyzeralo to akoby zažil že ho niekto v lese uviazal a nechal napospas :-( Teraz je to už ok, Anubis zistil že mu u nás nehrozí žiadna "sviňárna". Takto sa mi splnil sen mať dogu "kluka", (vždy som mala šťastie len na feny) Dúfam že všetko bude klapať aby sme si aj naďalej mohli všetci pospolu nažívať v pohode a bez stresu. :-)
A FOTKY:
https://monikabara.rajce.idnes.cz/Novy_prirastok_do_nasej_smecky_Aneb_ako_sme_k_Anubisovi_prisli#