Bára * 7.4.2007.

Bára sa narodila ako ja, v Bratislave, len ona v obci Čuňovo a ja v časti "Mesto Bratislava". Povodne som si šla obzrieť iba jej mamu, ale to poznáte, uvidíte šteniatka a neodoláte. Navyše Bára na mňa pozerala vtedy krásnymi šteňacími modro-šedými očami a ja som už nevládala bez nej odísť. Čo na tom že som nemala v pláne psa kupovať zrovna v tom čase, že manžel o tom nevie kde som, že nemám ani peniaze na psa, ani krmivo, výbavičku, proste nič. Prepadla ma ale velká láska k tomu malému tvorovi a cítila som že nadišla chvíla keď je pravý čas na ďalšiu dogu, 4 roky po Gerininej smrti. Zavolala som teda kamarátke či by mi na ňu požičala, tá hneď súhlasila a do pol hodiny bola Bára moja :-). Domov som ju viezla so smiešanými pocitmi, ako ju manžel prijme. U detí som vedela že budú nadšené. Takto presne nosil domov psi moj otec keď som bola malá :-D Doma bolo ticho, deti spali, manžo sa len otočil od telky že ahoj už si doma? Teda doma u mojej mami, boli sme tam na na dovolenke. Keď uvidel Báru povedal- nie, okamžite ju bež vrátiť. Ja som pípla že je to holka, on chcel totižto fenu, ja som po Gere plánovala psa. Prišiel ku nej a začal si ju hladiť a obzerať. Baruško,-vykĺzlo z neho, a vedela som že mám vyhrané. Deti sa samozrejme tešili. Domov sme už šli v pätici. Bára sa hneď začlenila do nášho života, vďaka nej som spoznala vela nových ludí, hlavne psíčkarov. To mi bez psa chýbalo, s deťmi som také možnosti na zoznamovanie nemala. Mala som zase s kým ísť večer von sa "vyluftovať ", Ondrášek,vtedy ešte zdravý sa naučil zaspávať bez maminky,"pretože Bára musela ísť von na wc", a než som sa vrátila, už pekne spinkal aj bez mojho hodinového vysedávania pri posteli. Týmto musím poďakovať kamarátke Monike za to že ma vtedy za Bárou odviezla a priviezla domov,a Saskii, bez nej by som Báru asi nemala, že mi na ňu požičala :-)