Ako sa k nám dostal? Jedného krásneho večera mi kamarátka napísala na chat na facebooku že je v ústeckom útulku nemecká doga. Dogy sú moja srdcová záležitosť tak som ho (je to pes) chcela ukázať. Ako som zbadala fotku len som vytreštila oči :-D Bola to kópia mojej dosavadnej dogy Báry :-) Samozrejme som ho z útulku chcela dostať,tak som sa asi o tri dni šla na neho pozrieť. V útulku bola zrovna moja známa tak s tým nebol problém,hoci bol v kotci v karanténe.Ako som ho uvidela,moja prvá veta bola "ten je staručký".. Mal hrozne strhané rysy,bol vychudnutý,len kosť a koža. Vybrala som ho z kotca kde sa ledva mohol otočiť aby som si ho prezrela. Podla zubov som mu odhladla vek tak na maximálne 6 rokov,mal ich v slušnom stave, ani nebol velmi šedivý ako Bára. Tá bude mať v apríli 7 rokov. Hlavu mal samú jazvu. Moc si ma nevšímal, len čuchal okolo po tráve. V rýchlosti som ho vyskúšala či vie sadni,k nohe,na vodítku neťahal. Natočila som video s ním a šla som domov. Na facebooku som do skupiny "Německá doga" napísala oznam že máme v útulku UL ND a že hľadá nový domov. Že by som si ho vzala ja som ani na chvíľu neuvažovala. Bolo to v roku 2012,bol koniec novembra a v noci klesali teploty až k -9C. Pri predstave že je tam vonku v kotci krátkosrstý pes vychudnutý na kosť mi bolo zle. Ale ako na potvoru si ho nikto nemohol vziať. Chodila som za ním aby som zistila o ňom viac, vzala som si so sebou aj Báru aby som zistila ako sa chová k druhým psom. Keď som ho pustila z kotca ledva si ju všimol. Vonku sa očuchali a ťapali na vodítku vedla seba akoby sa poznali odjakživa. Na psy ktoré sme cestou stretli reagoval kňučaním, ale nič hrozného to nebolo. Len v lese mal tendencie odbiehať tak som ho radšej istila na stopovačke. V tej dobe bolo vela snehu. V útulku mu dali nejaký provizórny kabát aby nezmrzol. Ale stejne mu pobyt tam nerobil dobre, mal krvavé průjmy. Doma som skúšala nenápadne zaviesť tému na to že by sa k nám vošla ešte jedna doga, ale manžel ani počuť. Tak som to spravila inak, na pc som dala ako tapetu fotku Anubisa s Bárou, vypadali ako dvojičky :-D Manželovi som vylíčila v akom strašnom stave je a že by si ho mohla vziať svokra. Tá zrovna k nám prišla na návštevu, tak sme ju prehovorili a manžel po neho šiel. Bolo to okolo 12hodiny, zavolala som tam či tam ešte je a známa sa ma opýtala,"ty by jsi si ho vzala?" Povedala som že ne,že si ho vezme svokra keď ho dám dohromady. Známa pochybovačne povedala že ale aby po týždni neskončil späť v útulku, lebo by to pre neho mohlo byť stresujúce. Ubezpečila som ju že sa nemusí báť, ja rozhodnutia nemením ako ponožky :-) Manžel do pol hodiny prišiel, my sme zatial čakali so psami pred barákom že pojdeme na zoznamovacie venčenie. Keď ma Anubis pred barákom uvidel, až nadskočil od radosti že ma vidí, niečo ako "jé ty si tu? ":-) So psami bol úplne v pohode, hoci bostony videl 1x a aj Ashon sa choval slušne, hoci je to prudič :-D Šli sme na mariánu. Po dvoch hodinách sme sa vrátili, bývame v paneláku bez výťahu a Anubis našlapoval na schody akoby šiel po nich 1x :-D  Z toho som usúdila že musel pobývať niekde v rodinnom dome. Doma hneď putoval do vane,tam bol tiež asi 1x v živote ale zvládli sme to. Než sa stihol spamätať, bol vo vani :-D Po očiste dostal nažrať,večer pred tým som mu uvarila lavór ryže a hkuracieho hrubomletého, hoci som netušila že skončí u nás doma :-) Chcela som mu to odniesť do útulku. Aby som to skrátila, prvý mesiac sme behali po veterine, mal na konečníku vypuklinu tak sa spravilo sono či to nie je rakovina alebo niečo iné, našťastie sa tam nič nenašlo. Mal na prednej nohe starú ranu v ktorej mal hnis, noha sa mu zväčšila na dvojnásobok takže dostal ATB, na prújem mal z útulku probiotiká a doberal ATB (tá noha bola neskor) Zistilo sa že má giardie tak sa musela preliečiť celá smečka. Behom roka pribral 10kg a je z neho fešák :-) Akurát z minulého života mu ostala opatrnosť na druhé psy, ako vidí psa začne kňučať a nikdy neviem či sa na psa vrhne a začne ho spracovávať, alebo sa s ním len očuchá. Preto chodí permanentne na stopovačke a pri druhých psoch s košíkom. Na volno ho púšťam len vtedy keď sme na velkom priestranstve kde mám prehľad kde sa čo pohne. Ale je schopný fungovať v skupine iných psov normálne, keď sa s nimi zoznámi nerobia mu problém ani psy-samce. Neskor som sa zoznámila s jeho prvou majitelkou, zistila som že pani poznám už 7 rokov :-D Anubis sa volá povodným menom Brix a má 8 rokov. Žil na statku s koňmi a naozaj spával celoročne vonku v maštali, preto nevedel ako má ísť po schodoch. Mali tam ešte 11 ďalších psov s ktorými sa nie vždy zhodol, stade tie jazvy hlavne na hlave. Reaguje horšie na velké ovčiacke psy, na statku sa rubal hlavne so stredoaziatom. Jeho panička je v špatnej životnej situácii, tak bola rada že je Anubis u mňa a hlavne je rada že žije. Myslela si že ho zastrelili v lese poľovníci, docela často sa túlal vonku sám. K ľuďom je miliónoví a keď má možnosť narve sa vám do klína a strká do vás hlavou aby ste ho škrabkali :-D Tak to by bol celý príbeh nášho neplánovaného člena rodiny Anubisa  :-)

 

 

https://monikabara.rajce.idnes.cz/Novy_prirastok_do_nasej_smecky_Aneb_ako_sme_k_Anubisovi_prisli